Jezuiti



pia23022018

Umenie ducha - Hádanka

Hádanka

Drahí priatelia, opäť si dovoľujeme srdečne Vás pozvať na pokračovanie projektu UMENIE DUCHA – Návrat súčasného umenia do chrámu v jezuitskej kaplnke Sedembolestnej Panny Márie v Piešťanoch.

Od 23. januára 2018 tu predstavujeme dielo Mariána Mudrocha: Hádanka (2013).

Medzi vianočným a veľkonočným obdobím, ktoré sa tento rok začína už 14. februára (Popolcová streda), hovoríme v liturgickom kalendári o takzvanom období cez rok, ktoré nám dáva priestor na úvahu o rozbiehajúcom sa roku. Pomenovanie prvého mesiaca v roku vychádza z antickej mytológie, podľa rímskeho boha všetkého začínajúceho, dverí a brán Jánusa, ktorý sa zobrazoval s dvoma tvárami, pričom jednou hľadel do minulosti a druhou do budúcnosti. So začiatkom roka, potom, ako sme Bohu odovzdali udalosti roka minulého, mu s dôverou a nádejou vkladáme do rúk tie, ktoré do nášho života vstúpia v ďalšom roku. To, čo v ňom budeme môcť ovplyvniť, aj to, na čo nebudeme mať dosah.

Etty Hillesum (1914 – 1943), mladá židovská žena z Holandska, ktorá, paradoxne, objavila hlboký a dôverný vzťah k Bohu počas holokaustu, píše v súvislosti s utrpením o aktívnej pasivite a pasívnej aktivite: „Aktívna pasivita, vzoprenie sa voči niečomu ... v človeku ochromuje sily. Pasívna aktivita... tkvie v tom, že človek niečo neodvolateľné znáša a akceptuje, a práve preto sa uvoľňujú nové sily.“ Aj nás osobne Boh pozýva a učí, aby sme aj v náročných situáciách dokázali prijímať svoj život z jeho rúk a prežívať ho v prítomnosti: „Váš nebeský Otec predsa vie, že toto všetko potrebujete. Hľadajte teda najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko dostanete navyše.“ (Mt 6, 32 – 33).

Výtvarné umenie často pracuje s intuíciou, tajomstvom, viacerými úrovňami vnímania a kladie na nás nároky aktívneho vnímania. Marián Mudroch sa v cykloch obrazov pohybuje na hranici dvoch svetov: toho, ktorý vnímame našimi zmyslami, a toho, ktorý dokážeme zachytiť, či skôr vytušiť našim vnútorným zrakom. Toho, čo v pominuteľnom svete presahuje k večnosti. Autor často pracuje s čiernou farbou, ktorá symbolizuje hĺbku, meditáciu, ponorenie sa do seba, v stredoveku bola vnímaná aj ako farba pokory. Umožňuje nám uvažovať o priestore za plochou obrazu, naznačenom geometrickými otvormi, ktoré nám akoby cez kľúčovú dierku dávajú nahliadnuť do sveta „za“ tým známym a jednoznačným. Obraz odkazuje aj na Reného Magritta s jeho surrealistickými, snovými obrazmi, ktoré sú pre autora živým materiálom na dialóg.

Informácie nájdete aj na stránke: jezuiti.sk/blog/jpcpiestany

P. Leopold Slaninka SJ

Modlitba

Spiritualita

Pobožnosť

Tajomstvo svätosti

Modlitba