Jezuiti



str22112017

Zomrel P. Emil Krapka SJ

P. Emil Krapka SJ

Vo nedeľu, 22. októbra v ranných hodinách zomrel vo veku 92 rokov v Ivanke pri Dunaji rehoľný kňaz P. Emil Krapka SJ. S naším drahým zosnulým sa rozlúčime pri svätých omšiach v piatok 27. októbra 2017 o 10.00 vo farskom kostole v Ivanke pri Dunaji a o 14.00 v jezuitskom kostole Najsvätejšej Trojice v Trnave. Telesné pozostatky budú pochované na cintoríne na Kamennej ceste v Trnave v pondelok 30. októbra 2017 o 15.00 hod.

P. Emil Krapka SJ (1925 – 2017)
Narodil sa 17. júla 1925 v Hornom Dubovom pri Trnave rodičom Alojzovi a Márii ako prvé z troch detí. Do noviciátu Spoločnosti Ježišovej vstúpil 30. júla 1942 v Ružomberku. Prvé sľuby zložil 31. júla 1944 v Ružomberku. Po noviciáte v roku 1944 pokračoval ako školastik v štúdiu na reálnom gymnáziu v Piešťanoch, kde maturoval v roku 1946. V rokoch 1946 - 1949 študoval filozofiu na Filozofickom inštitúte Českej provincie v Brne a v Děčíne. Dňa 21. septembra 1949 začal študovať teológiu na Teologickom inštitúte Slovenskej provincie Spoločnosti Ježišovej v Trnave.

V noci z 13. na 14. apríla 1950 bol ako študent teológie v trnavskej komunite zatknutý a internovaný v centralizačných kláštoroch v Jasove a Podolínci a roky 1950-1953 prežil vo vojenských táboroch nútených prác PTP v Jinoniciach, Kladne a Prahe. Počas vojenskej služby tajne prijal kňazskú vysviacku dňa 23. decembra 1950 v Rožňave od otca biskupa Róberta Pobožného. Po prepustení pracoval ako robotník a neskôr ako knihovník v Ústrednej knižnici Slovenskej akadémie vied, odkiaľ bol po štyroch rokoch v roku 1958 po ideologickej previerke prepustený. Ďalej pracoval ako robotník v stavebníctve. Krajský súd v Bratislave ho v súdnom procese s biskupom Jánom Ch. Korcom a ďalšími spolubratmi odsúdil na 3 a pol roka väzenia. Vo väzniciach v Bratislave, Prahe a Valdiciach bol od 22. marca 1960 do 9. mája 1962, kedy bol na základe amnestie prepustený a zamestnal sa ako robotník v Trnave. Od roku 1965 bol organistom v Modre a od roku 1969 výpomocným duchovným v Trnave. V r. 1970 založil detsko-mládežnícky spevácky zbor Ježi a neskôr zbor Cantica sacra Tyrnaviae.

Z poverenia predstavených obnovil v ilegalite Teologický inštitút sv. Alojza, ktorý bol zrušený v roku 1950, a ako jeho vedúci sa venoval mladším jezuitom, ktorí tajne vstúpili do rehole a pre ktorých vydával aj samizdatovú literatúru. 15. septembra 1969 zložil slávnostnú rehoľnú profesiu v Beckove. V rokoch 1969 - 1989 bol prefektom štúdií na Teologickom inštitúte SJ. Po obnovení náboženskej slobody a po oficiálnom obnovení činnosti reholí pôsobil od r. 1991 ako rektor Teologického inštitútu sv. Alojza v Bratislave, kde vyučoval biblickú a dogmatickú teológiu. Pripravil jeho transformáciu na Teologickú fakultu Trnavskej univerzity v roku 1997. Istý čas vyučoval dogmatickú teológiu aj na Rímskokatolíckej cyrilometodskej bohosloveckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Neúnavne publikoval v časoch náboženskej neslobody i potom. Publikoval 32 samizdatových kníh, jednu knihu v zahraničí, 25 štúdií v samizdatových teologických časopisoch, v oficiálnych vydavateľstvách doma a v zahraničí ďalších 17 knižných publikácií a desiatky teologických štúdií a odborných popularizačných článkov. Preložil viacero teologických monografií a organizoval vedeckú prácu skupiny teológov. Ovocím tejto práce je niekoľko edícií. Bol nositeľom dvoch čestných doktorátov. Prvý mu bol udelený v roku 1992 Pápežskou teologickou fakultou, sekcia Bobolanum vo Varšave a druhý v roku 2013 Trnavskou univerzitou v Trnave.

V roku 1995 sa zúčastnil ako delegát na 34. generálnej kongregácii Spoločnosti Ježišovej. V roku 1997 ho páter Generál vymenoval za sócia provinciála a tento úrad zastával do roku 2005. Od 30. októbra 2009 bol členom seniorátu v Ivanke pri Dunaji. Tam svojím tichým, pokorným a milým spôsobom života vydával svedectvo o radosti zasväteného života tak jezuitom, ako aj náhodným návštevníkom areálu. Celý svoj život, dary a schopnosti vložil do každého poslania, ktoré mu predstavení Spoločnosti Ježišovej zverili. Príkladným spôsobom verne naplnil aj poslednú a najdôležitejšiu misiu od predstavených, ktorou bola modlitba za Spoločnosť Ježišovu a Cirkev. Zomrel zaopatrený sviatosťami počas modlitieb v kruhu sestier a spolubratov v Senioráte SJ v Ivanke pri Dunaji ráno 22. októbra 2017.

Pane, prijmi svojho služobníka kňaza Emila do plnosti tvojej slávy!

Parte

Prednášky

Príhovory

Zamyslenia

Biblia

Príbeh